Časová banka je systém silne rozvinutý v USA a Veľkej Británii. Za svoje úspechy sa nemusí hanbiť ani Japonsko, kde sa prostredníctvom systému rieši otázka dôchodcov. V tomto momente ale nechceme hovoriť o dôchodcoch ale najmä o deťoch. Tieto totiž tvoria najväčšiu časť členov časovej banky, ktorá bola oficiálne otvorená 2.2.2001 v Rajeckých Tepliciach. Táto funguje pod ochrannými krídlami Občianskeho združenia Kultúra.
Občianske združenie Kultúra (ďalej OZ Kultúra) bolo pred niekoľkými rokmi len myšlienkou niekoľkých nadšencov, ktorí si mysleli že zmenia svet ak založia občianske združenie. V roku 1997, kedy bolo zaregistrované bolo len polomŕtvou záležitosťou, ktorá sa okrem svojej registrácie mohla pochváliť len veľmi málo aktivitami a takmer žiadnymi úspechmi. Niekoľkí z nás však mali to šťastie, že našli odvahu svojej myšlienke veriť a riadili sa mottom, ktoré vyslovil Paolo Coelho vo svojej knižke Alchymista „…ak niečo naozaj chceš, celý vesmír sa spojí aby sa ti toto želanie splnilo…“.
Ľuďom okolo OZ Kultúra sa toto želanie začalo pomaly, ale isto plniť v máji 1999, kedy sa im podarilo vytvoriť podmienky na akési pravidelné fungovanie organizácie. Dnes má združenie dve základné línie činnosti, ktorými sú 1.detský a mládežnícky program a 2. Program podpory dobrovoľníctva v regióne. V rámci prvej línie existuje a funguje 16 detských krúžkov, 4 detské kluby, 1 mládežnícky klub, detský festival RaRadosti, medzinárodná škola umenia a remesiel, a množstvo iných aktivít.
V rámci druhej línie činnosti sa organizácia snaží motivovať čo najširšie spektrum obyvateľom do dobrovoľníckej činnosti, organizuje vzdelávacie programy, realizuje program Európska dobrovoľnícka služba, pripravuje podmienky pre realizáciu sa ľudí z okolia
Obe línie činnosti sú spojené s časovou bankou.
V roku 2001 združenie pravidelne pracovalo s 268 deťmi a mladými ľuďmi vo veku 7–18 rokov, do jej aktivít sa pravidelne zapájalo viac ako 40 dobrovoľníkov, ktorí spolu združeniu venovalo 2 800 dobrovoľníckych hodín. Aktivity OZ Kultúra boli vyvíjané v Rajeckých Tepliciach a v 4 okolitých obciach. Činnosť združenia sa priamo dotkla približne 650 detí z regiónu. Toto všetko uvádzame len pre orientáciu.
Veľkým problémom, ktoré združenie nevedelo dlhý čas vyriešiť bola otázka, či servis, ktorý združenie komunite a miestnym deťom ponúka má byť platený alebo má zostať neplateným. Všetky krúžky, kluby a množstvo iného totiž deti od vzniku združenia až do februára 2001 dostávali zdarma.
Toto samozrejme malo svoje výhody. Združenie dávalo možnosť realizácie i deťom, ktoré sú so sociálne slabých rodín, prípadne sú z problémových rodín, a čo i len minimálne poplatky by týmto deťom znemožnilo už i jednu z posledných možností sebarealizácie. Rozhodnutie vyberať za spomenuté aktivity peniaze by teda postavilo bariéru pred deti, ktoré túto organizáciu a jej aktivity potrebujú azda najviac.
Dôvody, ktoré hovorili za vyberanie poplatkov, boli absolútne pragmatické a taktiež veľmi jednoducho odôvodniteľné. Argumenty hovorili o finančnej udržateľnosti organizácie a postoji komunity ku organizácii.
Taktiež hovorili o fakte, ktorý je síce absurdný, ale veľmi hlboko zakorenený v každom z nás. Aktivity, ktoré sú nám ponúkané zdarma, v nás budia podozrenie a nepovažujeme ich za tak kvalitné ako tie, za ktoré musíme zaplatiť.
Na tento problém združenie narážalo pravidelne – nemohlo sa sťažovať, žeby jeho aktivity neboli navštevované. To v žiadnom prípade. Väčším problémom bolo, že deti na podujatia nechodili pravidelne a tým pádom vedúci krúžkov narážali na problém, že s deťmi sa len veľmi ťažko dali vytvárať aktivity, ktoré idú tak povediac „do hĺbky“.
V čase keď bola diskusia najintenzívnejšia, združenie narazilo na systém časových peňazí. Bol to malý „dar z neba“, ktorý diskusiu posunul do úplne inej roviny. Priniesol do diskusie otázku hodnoty tradičných peňazí a otázky súdržnosti komunity, v ktorej združenie funguje.
Správna rada dospela k názoru, že ak začne za aktivity účtovať tradičné peniaze, suma nikdy nebude tak vysoká aby dokázala zásadne ovplyvniť rozpočet, a zabezpečiť financovanie organizácie. Neporovnateľnejšie dôležitejšie bude, ak si začne vytvárať podmienky na naozajstnú udržateľnosť organizácie – teda nie tú, ktorá je podmienená finančnými tokmi do organizácie ale takú, ktorá stojí na personálnych zdrojoch – teda na ľuďoch, ktorí budú ochotní pracovať i v prípade, že organizácia bude musieť z finančných dôvodov obmedziť, prípadne zrušiť svoje aktivity.
Správna rada teda rozhodla, že deti za aktivity, ktoré im ponúka združenie budú platiť v časových peniazoch. Cena za jeden mesiac krúžkov bola dva časové kredity – teda 2 hodiny dobrovoľníckej práce v prospech komunity.
Toto malo ešte i ďalší rozmer – deti si musia aktivity zaplatiť samé, neurobia to za ne ich rodičia alebo nikto iný.
V septembri 2001 sa teda systém začal skúšať v praxi. Otvorilo sa 6 veľmi malých, na sebe nezávislých bánk. Nikto v podstate nevedel ako sa systém ujme v praxi a čo so sebou prinesie. Banky fungovali v rámci jednotlivých krúžkov a žiadna nemala viac ako 15 členov. Obchod prebiehal v rámci skupiny a deti naň samé dozerali a spravovali ho. Systém sa overil v 4 zo 6 skupín a ohlasy boli viac ako pozitívne. V jednej skupine bola zvolená i banková rada, exekútor a bankár. Na základe týchto skúsenosti združenie nazbieralo odvahu a otvorilo naozajstnú časovú banku, ktorá začala združovať deti a dospelých ľudí, ktorí sa navzájom nepoznajú a i deti, ktoré nenavštevujú, žiadne z aktivít združenia.
Na slávnostnom otvorení sa odhlasovalo, že mena v prvej slovenskej časovej banke sa bude volať „prašulák“ a tento je krytý jednou hodinou práce. K termínu 1.2.2002 – teda takmer rok po slávnostnom otvorení má banka 119 aktívnych členov, ktorí za priemerný mesiac spolu zarobia 334 prašulákov – teda 334 dobrovoľníckych hodín.
Dnes si teda členovia okrem vymieňania služieb (ktorých je v ponuke 115, od nakupovania, doučovania rôznych predmetov, pomoci v záhradách a domácnostiach až po služby typu „dám dobrú radu“) a ukladania si prašulákov na vlastné účty, môžu v časovej banke kúpiť prístup na internet, prácu PC, firemné tričká, návštevu kina alebo lístok do lotérie.
Okrem prvenstva na Slovensku má spomínaná časová banka i iné prvenstvo. Je prvou svojho druhu na svete. Ako prvá zapojila úplne novú cieľovú skupinu, ktorou sú deti a snaží sa ju motivovať aby vytvárali programy pre iné deti. Aj prostredníctvom časovej banky sa tieto deti podarilo posunúť z polohy pasívnych účastníkov jednotlivých programov do polohy ich aktívnych spolutvorcov.
Potvrdenie správnosti investovať sily so založenia a fungovania časovej banky v Rajeckých Tepliciach bola i nominácia na cenu Human Oscar Resources Award v roku 2001. Táto cena je vyhlásené Asociáciou personálnych manažérov Slovenska a oceňuje projekty z oblasti rozvoja ľudských zdrojov. Časové banka bola nominovaná spolu s ďalšími 3 projektmi, vypracovanými Volswagenom Slovakia, Henkelom Slovakia a Slovenskými magnezitovými závodmi.
Podľa názoru ľudí z OZ Kultúra je najväčším prínosom časovej banky jej schopnosť zapojiť ľudí bez ohľadu na ich „trhovú hodnotu“, posúvať ich z pasívnej do aktívnej polohy, rovnako ako ich motivovať k službe prospech svojho okolia. Pridanou hodnotou časovej banky, ktorá na prvý pohľad možno nie je zrejmá, je vytvárať vzťahy medzi neznámymi ľuďmi, čo je veľmi užitočné pri budovaní komunity alebo znižovaní anonymity.
V Rajeckých Tepliciach sa okrem týchto vecí podarila i ďalšia – prostredníctvom detí, dokázala časová banka pritiahnuť a zapojiť aj ich rodičov, ktorí sa dnes pravidelne zapájajú do činnosti OZ Kultúra.
Dátum: 26.09.2002
