Znie to veľmi jednoducho. Časové peniaze sú ale radikálnejšie, ako na prvý pohľad vyzerajú. Okrem pomoci medzi susedmi môžu byť použité pre množstvo iného tovaru a služieb, od jedla a šiat, až po počítače, vzdelávanie alebo zdravotnú starostlivosť.
Budovanie sociálnych väzieb na základe času je okrem iného aj spravodlivé. Všetci sú vyplácaní rovnako – hodina je hodinou, či ide o bohatého právnika, o starú dámu v domácnosti alebo 16– ročného teenegera, ktorý robí tútora 14 ročnému spolužiakovi.
Vzťah darcu a príjemcu je obojstranný. Príjemca musí byť aj darcom a naopak. Znie to ako dobrovoľníctvo, ale podstata výmeny posúva systém aj do inej dimenzie.
Ľudia, ktorí sú v klasickom dobrovoľníctve označení kategóriou „príjemca“ alebo „klient“, sa tu stávajú účastníkmi. Pomoc neprijímajú pasívne, sami sa stávajú súčasťou tvorby tejto pomoci.
Dávať ľuďom pocit užitočnosti (pričom niektorí z nás sa venujú len tomu, aby starým, postihnutým alebo chorým ľuďom dokázali, že sú pre spoločnosť bremenom), je oproti tradičnému chápaniu dobrovoľníctva ďalšou zmenou.
Problém, v ktorom sa človek ocitol, ho pri časových peniazoch núti, aby bol napriek všetkému aktívnym.
Časové peniaze dávajú možnosť aj ľudom, ktorých tradičný trh odmietol. Prostredníctvom časových peňazí ľudia riešia problémy, ktoré vznikli vďaka ekonomickému systému, ktorý ich hodil cez palubu. Časové peniaze vytvárajú nový morálny imperatív – nikdy viac nemrhať ľudskými schopnosťami.
Výskumy dokázali, že približne tretina ľudí, ktorí sa zapojili do časovej banky, nikdy predtým nepracovali ako dobrovoľníci. V tomto systéme ľudia vydržia pri dobrovoľníctve dlhšie ako inokedy a časové peniaze mnohým naozaj vyriešili problém.
Prvá časová banka bola otvorená v roku 1987 súčasne v šiestich amerických mestách (Dorchestri, Brookline, Jefferson City, Miami, St. Louis a v San Francisku) a bola sústredená na starých ľudí. Vďaka širokej propagácií množstvo nemocníc a zdravotníckych centier, v ktorých sa myšlienka overovala, má dnes vlastnú fungujúcu schému.
Okrem toho, že myšlienka dokázala ľudí nadchnúť, dokázala aj to, že je schopná ovplyvniť rozpočet.
Tým, že sa starí ľudia zapoja, môžu zostať bývať doma, a priamo doma im je poskytovaných mnoho služieb. Poskytne im to aj kontakt s ľuďmi a opäť nájdu zmysel života, čo ich drží zostať zdravšími.
Časová banka nefunguje len v zdravotnej starostlivosti. Môže byť otvorená v každej oblasti života. Všade tam, kde potrebujeme zmeniť a vytvoriť nový vzťah medzi susedmi, organizáciami a ich klientmi, alebo nezávislými jednotlivcami, rodinami a inštitúciami v komunite.
Pravdepodobne jeden z najzaujímavejších príkladov pochádza z washingtonskej právnickej kancelárie Holland and Knight, ktorá za projekt časových peňazí fungujúcich v rámci firemného „pro bono“ programu, v roku 1997 vyhrala cenu vyhlásenú American Bar Association.
Firma stála pred ťažkou úlohou. Bolo treba prebudovať miestne ihrisko, miestnu políciu zbaviť korupcie, zachrániť miestnu školu pred zatvorením… A na to bolo treba zaangažovať miestnu komunitu, vďaka ktorej všetky tieto úlohy boli zvládnuté.
Napadlo im, že ľudí zaangažujú a pri práci udržia prostredníctvom časových peňazí.
Na konci projektu sa niekto pokúsil vypočítať hodnotu práce, ktorá bola vyplácaná v časových peniazoch. Dospel k sume 230 000 dolárov.
Ľudia svoje časové peniaze zarábali prostredníctvom práce ako bola napríklad pomoc pri upratovaní, sprevádzanie starých ľudí, kampaň za lepšie verejné osvetlenie, sprievod v noci, pomoc na školách a mnoho iných.
Ľudia pochopili, že každá hodina práce, ktorú venujú oni, vygeneruje ďalšiu hodinu pomoci pre vlastnú komunitu a urobí Shaw (miesto, kde sa aktivita konala) lepším miestom pre život. Preto boli pre nápad časových peňazí tak nadšení.
Postupom času sa myšlienka časových peňazí dostala i do oblasti vzdelávania a medzi mládež, kde podporuje neformálne učenie.
Tu členovia časovej banky zarábajú svoje časové peniaze napríklad prostredníctvom peer programov. Každá banka neprestajne hľadá rôzne nevyužité zdroje, ktoré môžu byť protislužbou za poskytnutú službu.
V mládežníckych programoch sa veľmi populárnymi stali staré počítače, ktorých je len v USA každoročne vyradených okolo 15 miliónov.
Žiaci zo 17 škôl v Chicagu, ktoré navštevujú deti z chudobných a problémových rodín, si za presne 100 časových dolárov zarobených najmä účasťou na tvorbe programov rovesníckych skupín a robením tútorov jeden druhému, kupujú staré počítače. O tento obchod sa musia zaslúžiť aj ich rodičia, ktorí sú povinní pridať štyri vlastné časové doláre, aby sa obchod zrealizoval.
Väčšina z rodín, ktoré sa do programu zapojili, by si nikdy nemohla dovoliť kúpiť počítač.
Program bol veľmi kladne hodnotený i z pohľadu dochádzky do školy. Učitelia týchto škôl si všimli, že odkedy majú žiaci možnosť mať svojho tútora, začali poctivejšie chodiť do školy. Prekvapením bol i pokles šikany na týchto školách. Žiaci si uvedomili, že je absolútne nevhodné svojho zverenca šikanovať, prípadne niekomu dovoliť, aby ho šikanoval.
Časové peniaze sú používane i pri Súde pre mladistvých, ktorý tak isto ako verejné školy v Chicagu trpel návalom násilia, nedostatkom peňazí a nápadov. Obžalovaní sú za malé priestupky súdení inými teenegermi, ktorí sú za svoju účasť vyplácaní časovými peniazmi, za ktoré si tiež môžu kúpiť staré počítače. Obžalovaní sú obyčajne odsúdení na zaplatenie pokuty v časových peniazoch.
Ďalší, ale neporovnateľnejšie spornejší projekt, sa realizoval v Baltimore. Rodiny, ktoré bývajú v sociálnych bytoch, platia za mesiac 8 časových dolárov ako príplatok k nájomnému. Tento nápad je dosť zložitý, pretože práca, prostredníctvom ktorej môžu nájomníci svoj kredit zarobiť, sa týka služieb, ktoré by mal majiteľ bytov poskytovať automaticky.
Časové peniaze v sebe obsahujú to, čo spoločnosťou trhovej ekonomiky začína byť podceňované – teda rodinu, starostlivosť alebo dobrých susedov. Čo je ironické, sú to hodnoty, o ktoré sa opiera aj klasická ekonomika.
Časové peniaze dokážu radikálne znižovať náklady a zabezpečiť služby, ktoré si v „oficiálnej“ ekonomike môžu dovoliť len bohatí alebo bohatší ľudia.
Napríklad vedenie Brooklinskej zdravotnej poisťovne si uvedomilo, že zapojenie sa do systému časových peňazí dokáže udržať ľudí zdravších. Následne vypočítalo, že od starých ľudí, ktorí sú členmi časovej banky, je možné prijímať 25% platby poistného v časových peniazoch.
Časová banka je cesta, ktorú využíva aj spolok pre výstavbu domov Habitat. Tento na základe časových peňazí dokáže postaviť dom pre chudobnú rodinu lacnejšie. Vyžaduje 500 hodinovú pomoc pri stavbe domu. Teda 500 časových dolárov ako časť z ceny. Rovnako sa znižuje aj nájomné.
V časových peniazoch je možné platiť aj školné a ujali sa aj v študentskom pôžičkovom systéme. Americká organizácia AmeriCorps realizuje program, ktorý umožňuje študentom platiť školné alebo študentské pôžičky práve touto cestou. Napríklad Berea College v Kentucky od svojich študentov doslova vyžaduje platiť časť školného prácou pre komunitu.
Čo môžu úrady robiť, ak dane z príjmu, pokuty alebo alimenty zostanú nezaplatené a dlžník jednoducho nemá peniaze? Náklady na súd sú často vyššie ako samotný dlh a alternatíva, že títo dlžníci budú vzatí do väzby, nesie v sebe riziko, že z človeka, ktorý sa jednoducho dostal do problému, sa stane kriminálnik tvrdého kalibru.
Poskytnúť možnosť platiť dlhy voči štátu alebo miestnym úradom v časových peniazoch môže byť menej autoritatívna alternatíva riešenia.
Napríklad v Colorade úrady povolili starým nájomníkom, ktorým hrozila strata ich domova, zaplatiť daň z nehnuteľnosti dobrovoľníckou prácou.
Časové peniaze vytvárajú „silné komunity“. Tým, že časový peniaz zarobíte, pomôžete niekomu, kto to potrebuje. Tým, že časový peniaz miniete, dáte niekomu pocit, že ho okolie potrebuje. Ľudia, ktorí sa chcú zapojiť, nepotrebujú nijakú špeciálnu kvalifikáciu. Už aj tak dávno vedia ako byť dobrým susedom alebo priateľom, možno na to len trochu pozabudli. Nestojí to vôbec nič. Len trochu voľného času. A vek alebo zdravotný stav nie je tiež žiadnou prekážkou. Veľkým prínosom časových peňazí je ich schopnosť dokázať ľuďom, ktorí sa cítia vylúčení a spoločnosť ich za vylúčených možno aj považuje, že opak je pravdou. Časové peniaze sú schopné ich presvedčiť, že sú to aj oni, ktorých ich okolie potrebuje a sú schopní tomuto okoliu ešte veľa ponúknuť.
Časové peniaze sú v skratke spôsob ako posilniť kontakt medzi ľuďmi a tých, čo sa cítia osamelo alebo zbytočne, zapojiť do procesu pretvárania svojho okolia na miesto príjemné pre život. Sú schopné odmeniť snahu, starostlivosť a spoluprácu a obmedziť násilie a anonymitu. Časová banka nie je projekt, ktorý je vytvorený pre nejakú špeciálnu situáciu. Dá sa použiť azda v každom prostredí.
