Americký Science Journal nedávno priniesol výsledok komplexnej štúdie 343 susedstiev v Chicagu. Vedci z Harvardskej univerzity zrealizovali viac ako 9 000 rozhovorov, v ktorých sa pýtali na stupeň násilia v bezprostrednom okolí spytovaných ľudí.
Prekvapením bolo zistenie, že stupeň nesúvisí s klasickou mierou chudoby. Rovnako chudobné oblasti majú veľmi rozdielny stupeň násilia.
Čo zapríčiňuje tento rozdiel? Vedci ho definovali ako „neformálna sociálna kontrola, súdržnosť a dôvera“. Najmenej miestneho násilia bolo tam, kde ľudia boli pripravení „zasiahnuť pre všeobecné dobro“.
Môžeme to tiež nazvať „komunita“ ako Amitai Etzioni, „povinnosť“ ako David Selbourne, „dôvera“ ako Francis Fukuyama, „sociálny kapitál“ ako Robert Putnam alebo „magická ingrediencia“, o ktorej hovorí Tony Blair v súvislosti s tým, čo rozhoduje medzi zrútením sa spoločnosti a jej súdržnosťou".
Ako môžeme spomínanú „neformálnu sociálnu kontrolu, súdržnosť a dôveru“ posilniť? Ponúka sa technika, ktorá podporuje občiansku zaangažovanosť tým, že používa čas ľudí ako platidlo. Volá sa časová banka.
V USA a Japonsku existuje viac ako 200 projektov, ktoré sú na tejto idei postavené. Pozoruhodný rozvoj sa zaznamenáva aj vo Veľkej Británii a môžeme sa pochváliť i fungujúcou slovenskou schémou, ktorá je jediná svojho druhu na svete.
Časová banka je banka skoro ako každá iná. Jediný rozdiel je pri otváraní účtu. V časovej banke do formulára nevpisujete sumu, ale činnosť, ktorú radi robíte a ste ochotný ju venovať svojmu okoliu a činnosť, ktorú potrebujete, aby Vám bola venovaná od okolia, teda iného člena časovej banky. V časovej banke nejde o finančnú transakciu, ale o výmenu času jednotlivých členov. V časovej banke nezískate výhodne úroky a lákavú prémiu, ale dobrý pocit a krajší pohľad na svet.
Ľudia zapojení do systému zarábajú svoje „časové peniaze“ vykonaním určitej služby pre iného člena systému. Je tu vypracovaný zoznam ponuky prác a zoznam potrieb členov časovej banky. Vychádza sa z tézy, že každý niečo potrebuje a každý je schopný niečo ponúknuť. V prípade potreby sa stačí skontaktovať s koordinátorom banky a ten zabezpečí vykonanie služby prostredníctvom iného člena systému, ktorý túto konkrétnu službu uviedol vo svojej ponuke. Každou strávenou hodinou v prospech niekoho iného, každý člen zarobí jeden časový peniaz, bez ohľadu na druh vykonanej práce. Nerobia sa rozdiely medzi varovaním detí alebo odbornou radou právnika.
Tento „peniaz“ putuje na konto člena, alebo je možné ním zaplatiť ďalšiu službu vykonanú iným členom časovej banky alebo zaplatiť servis, tovar, služby inštitúcie, ktorá je do systému zapojená. Prípadne je možné ho darovať nejakému starému alebo chorému členovi systému, ktorý nemá veľa možností tieto peniaze zarobiť. V niektorých systémoch je možné nimi platiť dokonca aj určité percento nájomného alebo nimi odčiniť nejaký prehrešok proti zákonu.
Časová banka teda uschováva a spravuje časové peniaze, ktoré ľudia zarobili prostredníctvom pomoci iným ľuďom alebo svojmu okoliu. Časové peniaze každého člena sú uschovávané na jeho osobnom účte.
Koordinátor banky spája ľudí, ktorí potrebujú pomoc, s ľuďmi, ktorí môžu túto pomoc zabezpečiť. Bankár taktiež monitoruje stav účtov jednotlivých členov, o čom ich pravidelne informuje.
Časové peniaze nie sú tradičnými peniazmi, nie je ich teda možné zameniť za klasické peniaze -sú len alternatívnym platidlom. Uprednostňuje sa ak sú považované za systém dobrovoľníctva, kde dobrovoľník má možnosť za svoju prácu niečo získať a použiť to vo svoj prospech.
