Mali ste niekedy bezúrokovú pôžičku? Alebo požičali ste niekedy niekomu peniaze bez toho, že by ste žiadali úroky? Myslím, že v rodine a medzi blízkymi priateľmi je celkom bežné požičiavať si navzájom peniaze bez úroku. Jednoducho si pomáhame. Dnes potrebuješ pôžičku ty, zajtra možno budem potrebovať ja.
Rovnaký je princíp banky JAK. Pozeráme sa na našich blížnych ako na priateľov a navzájom spolupracujeme na financovaní našich projektov. Myslíme si, že ľudským právom je nebyť vykorisťovaný, ale byť ekonomicky nezávislý, mať kontrolu nad vlastným životom a dostať sa z dlhu tak rýchlo, ako je to len možné. V Členských bankách JAK je spravodlivosť vbudovaná do pravidiel systému šetrenia a pôžičiek. Každý prispieva takým množstvom, aké dostáva.
J.A.K.= Jord. Arbete. Kapital. (Land. Labour. Capital.) pre ľudskú a ekonomickú slobodu (nezávislosť).
JAK považuje peniaze za užitočný nástroj na výmenu tovarov a služieb. Peniaze môžeme považovať aj za meradlo hodnoty, ale nemožno s nimi zaobchádzať ako s tovarom. Peniaze by sa nemali kupovať ani predávať. Peniaze nepracujú a nerozmnožujú sa samé. To ľudia svojou prácou vytvárajú hodnotu – reálny kapitál. V ekonomických teóriách nie je jednotný názor na koncept peňazí, kapitálu a úrokov. Kritizujeme súčasnú neoklasicistickú ekonomiku slobodného trhu a globalizáciu, študujeme alternatívy a diskutujeme o nich. Nesúhlasíme s úrokmi na peniaze a hľadáme nové pravidlá ekonomickej hry.
Ekonomika sa musí prispôsobiť prírodným zákonom. Nemôžeme požadovať stále rastúcu ekonomiku s každoročným zväčšovaním výroby a spotreby. Požadovanie úroku a zloženého úroku je príčinou požadovania rastu hrubého národného produktu. Táto požiadavka vykorisťuje ľudí a prírodu. Chceme udržateľnú ekonomiku, ktorá je v súlade s prírodou.
JAK začal v Dánsku v roku 1931, v čase ekonomickej krízy v mnohých krajinách. Farmári na západnom pobreží Jyllandu mali veľké problémy, pretože mnohí z nich zbankrotovali, keďže neboli schopní splatiť pôžičky na farmy a úroky.
K. E. Kristiansen , zakladateľ JAK, navrhol, aby spolu s priateľmi začali odkladať toľko peňazí, koľko bolo možné a navzájom si pomáhali pri splácaní fariem a tak sa postupne po jednom zbavovali bankových pôžičiek a úrokov. Všetci, ktorí si uložili peniaze v JAK, dostali za to ?andelspenge?. Bol to druh peňazí s časťou vyplatenej farmy ako zárukou. V tých časoch bol nedostatok peňazí a andelspenge sa stali veľmi populárnymi. Všetky obchody ich uznávali ako platidlo. O tri roky sa dánsky zákon zmenil, aby zastavil tento experiment, tak museli zmeniť spôsob vyplácania bez úrokov. Po vojne začali s novým systémom šetrenia a pôžičiek. V polovici 60. rokov bola JAK v Dánsku veľmi populárnou bankou.
Úspech JAK v Dánsku pritiahol veľa pozornosti vo Švédsku a veľký záujem založiť aj tam JAK. V tom čase som bol študentom sociológie na univerzite v Lund a prišiel som na jedno stretnutie s týmito švédskymi zakladateľmi JAK. Aká milá zmes zaujímavých ľudí, pomyslel som si. Niektorí sa zaoberali poľnohospodárstvom, iní boli z radikálnej robotníckej únie a niektorí z nás sa zaujímali o duchovný rozvoj a o novú humanistickú a spravodlivú spoločnosť. Zúčastnili sa aj dvaja vydavatelia a informácie o JAK boli publikované v magazíne o ekologickom záhradkárstve a vo vegetariánskom obežníku.
Švédsky JAK bol založený v roku 1965 ako nezisková organizácia. V prvých rokoch mal menej ako 100 členov a asociácia rástla pomaly, zatiaľ čo sme vypracúvali ideológiu a budovanie bezpečného systému šetrenia a pôžičiek. Začalo to v roku 1967. Ku koncu 80. rokov sa počet členov zdvojnásobil každý rok, až po svoj vrchol v roku 1993 so 40.000 členmi. V tom čase bola úroková sadzba veľmi vysoká a mnohí sa do JAK zapojili na protest. Tlač sa o JAK takisto vyjadrovala veľmi priaznivo.
Až do roku 1994 JAK fungoval so špeciálnou výnimkou bankových zákonov. Počas zosúlaďovania švédskych zákonov s Európskou úniou sa to zmenilo a JAK musel požiadať o bankovú licenciu. V máji toho roku sa Členská banka zaregistrovala.
Členská banka JAK je celonárodná kooperatívna spoločnosť, ktorú vlastní jej 21.000 členov. Je nábožensky a politicky neutrálna. Spoločnosť je otvorená pre každého, kto sa chce zapojiť a zaplatiť ročný členský poplatok teraz 195 SKR pre dospelých. (Deti neplatia nič, kým nemajú 18 rokov).
Najvyšším rozhodovacím orgánom sú členovia na výročnej schôdzi. Každý (okrem detí) z členov môže prísť, hlasovať, zvoliť si skupinu riaditeľov a ovplyvniť program aktivít spoločnosti a banky.
Výročná schôdzka volí predsedu a skupinu 6 riaditeľov, medzi ktorými je aj generálny riaditeľ, ktorý musí v praxi vykonať rozhodnutia výročnej schôdze. Členovia taktiež volia štyroch audítorov, Etickú radu, Volebnú komisiu a Pracovné skupiny pre špeciálne otázky. Tento rok sú dve: Demokratická skupina a Ideologická skupina.
V hlavnej kancelárii v malom meste Skövde pracuje 17 ľudí, ktorí sa zaoberajú administratívou spoločnosti a banky a taktiež podávajú informácie. Dvaja poradcovia podporujú lokálne sekcie a vedú vzdelávacie kurzy a tréningy pre lokálnych zástupcov.
JAK by nemohol prežiť bez úsilia 24 neplatených lokálnych sekcií po celej krajine a 80 lokálnych zástupcov. Tie uskutočňujú ideologické a ekonomické diskusie, organizujú prednášky, študijné skupiny, výstavy pri príležitosti trhov, odpovedajú na otázky o pravidlách šetrenia a pôžičiek v JAK a výpočtoch kreditov.
Sekcie dostávajú 15% členského poplatku od členov vo svojej oblasti. Sekcie JAK, ktoré chcú, môžu mať aj svoju vlastnú malú kanceláriu ako základ pre ich osvetovú a informačnú prácu. Vo väčšine miest majú len JAK telefón a pracujú doma niekoľko hodín týždenne. Sekcie sú tiež demokratickým základom pre JAK, keď sa diskutuje o otázkach týkajúcich sa politiky a pravidiel.
Komunikácia medzi sekciami JAK, kanceláriou v Skövde a riaditeľmi prebieha v obežníku JAKtuellt, ktorý sa zasiela aktívnym členom dvakrát mesačne. JAK má tiež Magazin Räntefri, ktorý vychádza 4 krát za rok pre všetkých členov.
Najdôležitejším pravidlom JAK je, že poplatok za pôžičku nebude vyšší než skutočná cena za administratívu. To je porovnateľné s 2% úrokom na pôžičku (krátkodobá pôžička 24 mesiacov je neporovnateľne drahšia, až do 4,7%.
Aby bola v Členských bankách JAK spravodlivosť, každý, kto si požičiava, ukladá 6% výšky pôžičky na účet spravodlivosti. Tento si bez poplatkov môže po splatení pôžičky vybrať. Teraz je na tomto účte 52.000.000 SKR.
V súčasnosti je celková suma vkladov na účtoch 416.000.000 SKR a výška pôžičiek je 393.500.000 SKK. Rozdiel je v likvidite; platobná schopnosť pri vyberaní úspor.
Priemerná pôžička je 75.000 SKR a je použitá na bývanie. Priemerný čas sporenia je 3 roky a priemerný čas splácania je 9 rokov. Najkratší čas splácania sú 2 roky a najdlhší je 20 rokov.
