Jedna z najznámejších praktických aplikácií kolkovaných bankoviek (skripov) bola realizovaná v malom rakúskom mestečku Wörgl, ktoré v tom čase malo asi 4500 obyvateľov. Keď Michael Unterguggenberger (1884–1936) bol zvolený za starostu Wörglu, mesto malo 500 nezamestnaných, ďalšej tisícke nezamestnanosť bezprostredne hrozila. Okrem toho 200 rodín bolo absolútne bez haliera.
Jedna z najznámejších praktických aplikácií kolkovaných bankoviek (skripov) bola realizovaná v malom rakúskom mestečku Wörgl, ktoré v tom čase malo asi 4500 obyvateľov. Keď Michael Unterguggenberger (1884–1936) bol zvolený za starostu Wörglu, mesto malo 500 nezamestnaných, ďalšej tisícke nezamestnanosť bezprostredne hrozila. Okrem toho 200 rodín bolo absolútne bez haliera. Starosta s hrozne dlhým menom (ako ho pomenoval profesor Irving Fischer) poznal dielo Silvia Gesella a rozhodol sa ho prakticky vyskúšať.
Mal dlhý zoznam prác, ktoré chcel realizovať (vydláždiť ulice, zaviesť vodovod do celého mesta, vysadiť stromy na každej ulici a ďalšie potrebné opravy). Mnoho ľudí bolo ochotných sa do toho pustiť a mali na to aj všetky odborné predpoklady, ale starosta mal k dispozícii iba 40 000 rakúskych šilingov, čo predstavovalo iba zlomok skutočnej potreby.
Avšak namiesto toho, aby tých 40 tisíc šilingov minul na prvý projekt, starosta sa rozhodol, že tieto peniaze uloží do miestnej sporiteľne ako krytie miestnych peňazí o tej istej hodnote, ktoré vydal.
Tieto lokálne peniaze potom použil na financovanie svojho prvého projektu. Pretože na bankovky (skripy) bolo potrebné každý mesiac lepiť kolky (o hodnote 1% nominálnej hodnoty), každý, kto nimi dostal zaplatené, usiloval sa ich čo najskôr minúť, čím automaticky dal prácu druhým. A keď niektorým ľuďom došla fantázia, na čo by mohli tieto peniaze ešte minúť, rozhodli sa, že nimi v predstihu zaplatia miestne dane.
Už v prvom mesiaci bolo 4542 šilingov zaplatených ako daňové nedoplatky obyvateľstva, čo umožnilo rozbehnúť nové práce, pri ktorých sa zamestnalo 50 ľudí, ktorí boli vyplácaní výlučne v skripoch. V druhej polovici roku 1932 Wörgl minul 100 000 šilingov na prestavbu a vyasfaltovanie šiestich kilometrov ulíc, rozšírili kanalizačný systém, pričom všetky náklady boli kryté z daňových príjmov, ktoré obyvatelia boli schopní zaplatiť novou menou. V januári 1933 sa mesto pustilo do výstavby skokanského mostíka a vodnej nádrže.
Wörgl bol prvým mestom v Rakúsku, ktoré si dokázalo efektívnym spôsobom poradiť s mimoriadnou nezamestnanosťou. Nielenže sa mu podarilo vydláždiť či vyasfaltovať všetky ulice, prebudovať systém systém zásobovania pitnou vodou a všetky ostatné veci z dlhého starostovho zoznamu, ale dokonca postavil nové domy, skokanský mostík a most s pamätnou tabuľou hrdo pripomínajúcou, že „Tento most bol postavený za naše vlastné Slobodné peniaze“. Všetky tieto veci boli uskutočnené bez toho, žeby sa mesto pritom bolo zadĺžilo. Šesť dedín v okolí začalo tento systém napodobňovať, pričom jedno z nich z výnosov postavilo mestskú plaváreň. Mesto navštívil dokonca francúzsky predseda vlády Eduard Dalladier, aby na vlastné oči videl „wörgelský zázrak“.
Treba pripomenúť, že väčšia časť pracovných miest vytvorených navyše nebola priamym výsledkom starostových projektov, ako tomu bolo napríklad v prípade roosweltových pracovných programov. Väčšina práce bola vytvorená vďaka obehu kolkovaných bankoviek (skripov), ktoré ľudia minuli po vykonaní prác zadaných starostom. V skutočnosti každý jeden šiling vo forme kolkovaného skripu vytvoril 12 až 14 krát viac pracovných príležitostí než normálne, paralelne obiehajúce šilingy. Aby si mena udržala platnosť, musela byť každý mesiac opatrená kolkom, v dôsledku toho bankovky rýchlo putovali z rúk do rúk a obchod sa začal vzmáhať. Kolkovanie, ktoré slúžilo ako poistka proti zadržiavaniu a hromadeniu peňazí do zásoby, sa ukázalo ako mimoriadne účinný nástroj generujúci prácu.
Úspech Wörglu bol taký veľký, že ho v januári 1933 začali napodobňovať najprv v susednom meste Kirchbichl. V júni toho istého roka na stretnutí predstaviteľov 170 miest a obcí vystúpil Unterguggenberger s prejavom. Čoskoro nato 200 miest v Rakúsku chcelo tento systém kopírovať. A vtedy centrálna banka prepadla panike a rozhodla sa uplatniť svoje monopolné práva. Ľudia zažalovali centrálnu banku, ale v novembri 1933 súd prehrali, v dôsledku čoho vydávanie „mimoriadnych peňazí“ sa v Rakúsku stalo kriminálnym činom. Krátko nato nezamestnanosť vo Wörgli dosiahla úroveň 30%. V roku 1934 sa po celom Rakúsku začali vzmáhať sociálne nepokoje. V rámci zavedenia prísnych opatrení boli všetky ľavicové politické strany postavené mimo zákona. Pretože strana Michaela Unterguggenbergera bola identifikovaná ako súčasť tejto skupiny, starosta bol zbavený úradu. Zomrel v roku 1936, pričom miestni ľudia ho stále mali vo veľkej láske.
Neznie vám to akosi povedome? Iba centrálna vrchnosť môže pomôcť ľuďom, ktorým nie je dovolené, aby si pomohli sami. A ako to všetci ekonómovia dobre vedia, kde je dopyt, ponuka sa už nájde. Aj keby sa mala importovať.
Počas anschlussu v roku 1938 značná časť obyvateľstva Rakúska vítala Adolfa Hitlera ako svojho ekonomického a politického záchrancu,
Čo nasledovalo potom, je už známa história…
Experiment trval od 5. júla 1932 do 21. novembra 1933. Miestne bankovky boli vydané v celkovej nominálnej hodnote 32 tisíc šilingov, a to v troch hodnotách: po 1, 5 a 10 šilingov. Z týchto peňazí sa do obehu dostala iba tretina. V auguste 1932 bola týmito peniazmi vyplatená polovica mzdy mestskej rady vrátane starostu; pretože miestni obchodníci vedeli, že týmito peniazmi budú môcť platiť miestne dane, zdráhvo začali príjímať platby aj v tejto mene, zo strachu, aby neprišli o zákazníkov. V priebehu týchto 13,5 mesiacov, každá bankovka cirkulovala v priemere 416 krát a spolu vyprodukovali 2 547 360 šilingov ekonomickej aktivity (ekvivalent 64 milióna dnešných šilingov alebo 7,5 milióna USD).
Okrem toho mesačné výnosy z kolkovného (z kolkov, ktoré sa lepili na bankovky) slúžili na financovanie vývarovne, v ktorej sa stravovalo 220 rodín.
Politický program Unterguggenbergera by sme dnes označili za akúsi stredovú sociálnu demokraciu, pretože energicky vystupoval tak proti fašizmu ako aj proti komunizmu a ich utopickým ekonomickým teóriám, štátnemu kapitalizmu, byrokracii, nedostatku ekonomickej slobody; presadzoval súkromnú iniciatívu a ekonomickú slobodu.
Napriek tomu v tridsiatych rokoch tento experiment označili finančné úrady najprv za bláznivý, potom za komunistický a po vojne za fašistický…
