„Každý, kto verí, že exponenciálny rast môže pokračovať donekonečna v konečnom (limitovanom) svete, je buď blázon, alebo ekonóm.“ (Keneth Boulding, 1966)
Podľa E. F. Schumachera zásadná otázka znie: „Čo je a čo nie je ekonomické?“ Podľa tradičných kritérií ekonómov, neekonomické je každé správanie, ktoré nevedie k zisku.
Ekonomické vedy nepoznajú, ale ani dôsledne nehľadajú, inú odpoveď na túto otázku. Avšak, takáto definícia je úplne nedostatočná a fragmentárna. Neberie do úvahy celé spektrum motívov ani následkov, ktoré so sebou každá aktivita prináša.
Ekonómovia nám nehovoria, či aktivity jednotlivca alebo skupiny, bez ohľadu na osobný zisk, prinesú zisk (úžitok) celej spoločnosti (o budúcich generáciách ani nehovoriac – pozn. m.h.).
Súčasná ekonómia, podľa Schumachera, nestojí na svojich vlastných nohách. Je to telo bez duše. Metaekonómia, založená na pochopení širších súvislostí, priam bytostne chýba.
Typickou črtou našej ekonómie je fragmentárnosť, ktorú v prvom rade charakterizujú tieto protiklady:
Reakciou na takéto tradičné a dodnes dominantné chápanie ekonómie je vznik viacerých alternatívnych ekonomických škôl, okem iných Ekonómia reálneho života, ktorá vychádza z kritiky toho, že súčasná ekonómia sa nezaoberá reálnym životom, ale iba rôznymi teoretickými konštrukciami, ktoré s reálnym životom nemajú veľa spoločného. Je alternatívou voči fragmentárnemu pohľadu makroekonómie na realitu a jej upriameniu na čiastkové problémy vytrhnuté z celku.
Lester Brown, vedúca osobnosť Ústavu na sledovanie stavu sveta vo Washingtone konštatuje, že kým ekonomické indikátory ako investície, produkcia a obchod sú sústavne pozitívne, kľúčové environmentálne indikátory zaznamenávajú stále negatívnejší vývoj. Svetová ekonomika vo svojej súčasnej podobe nemôže pokračovať vo svojej expanzii oveľa dlhšie, ak ekosystém, od ktorého je závislá, sa bude zhoršovať doterajším tempom.
Podobne, ako stále rastúci rakovinový nádor ničí život podporujúce systémy tým, že deštruuje organizmus hostiteľa, neustále expandujúca globálna ekonomika pomaly deštruuje svojho hostiteľa – ekosystém Zeme.
Aj keď ekonómovia už dávno vedia, že jestvujúci ekonomický systém je neudržateľný, len málo z nich zdieľa vyššie uvedené poznanie. Aký systém by bol ekologicky trvalo udržateľný?
Odpoveď je jednoduchá: systém, štruktúra ktorého rešpektuje limity, medze únosnosti prírodných systémov. Trvalo udržateľná ekonomika je poháňaná obnoviteľnými zdrojmi energie. Je to ekonomika založená na recyklácii, opätovnom využívaní. Kopíruje prírodu, kde odpady z jedného systému slúžia ako zdroj obživy pre iný.
