Technológie a zmenšujúci sa trh práce nás môžu oslobodiť od nezmyselnej práce a umožniť nám robiť veci, o ktoré sa hlboko zaujímame.
Rozhovor s Frithjofom Bergmannom, zhovárala sa Sarah van Gelder
Podľa filozofa a komunitného katalyzátora Frithjofa Bergmanna máme menej slobody než si myslíme, keďže sme neustále obklopení množstvom bezvýznamných volieb. Skutočne slobodní budeme až vtedy, keď budeme mať možnosť robiť v živote veci, o ktoré sa hlboko zaujímame.
Súčasná kríza pracovných miest, v ktorej tisíce ľudí zisťujú že nemôžu pracovať vo svojich oblastiach, núti mnohých prehodnotiť, ako chcú naložiť so svojimi životmi. Frithjof Bergmann vytvoril koncept „Nová práca“ na podporu výskumu na najhlbšej úrovni a na výučbu zručností, ktoré umožnia ľuďom uskutočňovať svoje sny. Ak by bol tento druh voľby umožnený veľkému množstvu ľudí, naprieč celou kultúrou by sa prehnala reťazová reakcia.
Frithjof Bergmann spolupracoval s jednotlivcami a s komunitami v USA, v Kanade a v Nemecku na vývoji pozitívnych stratégií pre vyrovnanie sa s meniacou sa povahou práce. Je tiež profesorom filozofie na University of Michigan, autorom knihy On Being Free (Byť slobodný, University of Notre Dame Press, 1988) a zakladateľom Center for New Work (Centrum pre Novú prácu), 2200 Fuller Road, Suite 1204B, Ann Arbor, MI 48105.
Sarah: Môžete mi povedať, ako vznikla myšlienka Novej práce?
Frithjof: Firma General Motors oznámila, že majú v úmysle mimoriadne dôkladne zautomatizovať svoju prevádzku vo Flinte. Centrum pre Novú prácu sme otvorili v r. 1984, a prvý významnejší návrh ktorý sme ponúkli, znel takto: namiesto riešenia rozdeliť Flint – polovicu pracovníkov prepustiť a druhú polovicu nútiť pracovať nadčasy, prečo radšej nenechať každého pracovať v továrniach šesť mesiacov v roku? Počas ďalších 6 mesiacov by pracovníci mohli pracovať na niečom, čo robia z nadšenia.
Toto bola prvá príležitosť na prácu s odbormi a s vedením, aby bolo možné overiť, či by myšlienka Novej práce mohla byť životaschopná. Aj keď sme neboli schopní urobiť všetko čo sme dúfali že zvládneme, s tisíckou ľudí sme absolvovali individuálne rozhovory, aby sme im pomohli preskúmať, čo skutočne chcú robiť. Po skončení si niektorí založili malé podnikania, niektorí išli naspäť do školy, niektorí sa rozhodli, že sa chcú viac venovať svojim deťom. Jedna žena si uvedomila, že jej prináša veľké potešenie práca s drevom a dala sa na tesárstvo.
Sarah: Ako by ste definovali Novú prácu?
Frithjof: Sú dve odpovede: Nová práca predstavuje snahu zmeniť spôsob používania technológií tak, aby tieto neboli použité jednoducho iba na urýchlenie pracovného tempa, pričom tento proces zničí svet – premení rieky na stoky a dážď na kyselinu.
Účelom technológie by malo byť zredukovať tvrdú, dušu ubíjajúcu, k šialenstvu privádzajúcu prácu – dosiahnuť, aby nudnú a opakujúcu sa prácu vykonávali stroje. Ľudské bytosti môžu robiť tvorivú, vynaliezavú, povznášajúcu prácu.
Takže Nová práca je jednoducho pokus umožniť ľuďom, aby aspoň čiastočne mohli využiť svoj čas na niečo, z čoho majú potešenie, niečo v čo hlboko veria.
Druhá definícia prichádza z úvodníka The New York Times. „Spôsob, akým Američania pracujú, by mal byť zmenený od základu.“ Potrebujeme hromadný, integrovaný, organický, nový spôsob práce, ktorý umožní vyrovnať sa so znižujúcim sa počtom pracovných miest a zároveň uľahčí prerozdeľovanie bohatstva.
Sarah: To je pekne vysoká požiadavka!
Frithjof: Veľa ľudí predpokladá, že dnešný systém nájomnej práce existoval už od doby kamennej a je preto nemysliteľné, že by sme ho zrazu mohli opustiť. Lenže systém nájomnej práce je v skutočnosti starý iba 200 rokov!
Súčasný systém nájomnej práce je postavený na myšlienke, že zamestnania prerozdeľujú bohatstvo: kapitalisti vytvoria zisk, zisk sa prerozdelí na výplaty pracujúcich, a pracujúci znova pomáhajú kapitalistom nahromadiť bohatstvo. Takže je to niečo ako dážď: zisky sa dvíhajú navrch, ale padnú ako dážď vo forme mzdy.
Toto už dnes neplatí tak ako kedysi. V súčasnosti je pre ľudí veľmi ľahké zarobiť veľké množstvo peňazí bez toho, aby niekoho zamestnávali, iba nakupovaním celých firiem v špekulatívnych odkupoch a ich následnom rozkúskovaní – ako keď rozporcujete kravu, alebo vlastnením tovární, ktoré zamestnávajú veľmi, veľmi málo ľudí.
Jeden zo skutočne desivých aspektov tejto situácie je, že máme približne tretinu populácie pracujúcu v úplne šialenom pracovnom tempe, a na druhej strane takmer polovica populácie je očividne podzamestnaná. Je to choré.
Sarah: To, o čom hovoríte, nekorešponduje s tradičnou predstavou výhod „plnej zamestnanosti“. Hovoríte o tom, že samotné vykonávanie práce by malo byť skvelým a zmysluplným zážitkom.
Frithjof: Nemám na mysli iba to, že by sa mali pri práci diať úžasné veci, ale trochu provokatívne by som povedal, že najlepšie veci v živote sa dejú iba v práci! Ak mám uviesť príklady, začal by som ľudmi ako Toni Morrison, Martha Graham, samozrejme Einstein, alebo Stravinskij, alebo množstvo ďalších ľudí, ktorí boli v 90-ke stále úžasne vitálni a silní a svoju prácu vykonávali zjavne s ohromným nasadením.
Keď sa pracuje podobným spôsobom ako títo ľudia, je celkom bežné pozorovať ako títo ľudia zanedbávajú súkromné vzťahy a svoje deti, pretože ich práca je tak fascinujúca, pohlcujúca a vzrušujúca; to je to, čím by práca mala byť v najlepšom prípade.
Sarah: Príklady, o ktorých ste sa zmienili, sa týkajú ľudí na samom vrchole vo svojich oblastiach, a v mnohých prípadoch sú to veľmi tvorivé oblasti. Môže byť práca taká vzrušujúca pre ľudí, ktorí vykonávajú obyčajné zamestnania?
Frithjof: Moje príklady sú samozrejme elitárske, a to zámerne – snažím sa vyprovokovať ľudí, aby si kládli otázku: „Ako dosiahnuť, aby sa práca kohokoľvek stala takto zaujímavou?“
Počas veľkých povodní v štáte Iowa boli záznamy o ľuďoch, ktorí pracovali v ohromnom nasadení celú noc, ťahajúc vrecia s pieskom, aby zastavili rozliatu rieku Mississippi a ochránili tak svoju alebo susednú obec. Takéto príklady ukazujú, že aj veľmi opakujúca sa úloha, veľmi skromná úloha, konkrétne vláčenie vriec s pieskom, sa môže stať prácou, ktorú ľudia robia s rovnakým nasadením ako keď Kepler pracoval na svojich zákonoch – ak je na to silný dôvod.
Sarah: Čo vytvára takéto silné oduševnenie?
Frithjof: Účel je rozhodujúcim kritériom. Ak cítite že práca, ktorú vykonávate, slúži nejakému silnému, zaujímavému a podnetnému zámeru, tak sa to stane veľmi ľahko.
Pre mnohých pracovníkov v automobilovom priemysle sa ich práca stáva utrpením práve kvôli tomu, že ich činnosť nedáva zmysel, alebo ešte horšie – spôsobuje škodu. Autá ktoré vyrábajú nie sú prvotriednej kvality, výfuky znečisťujú vzduch, a je tam pocit že ľudia v skutočnosti tieto autá nepotrebujú – všetko toto spôsobuje utrpenie oveľa viac než monotónna povaha takejto práce.
Jedným z najradostnejších zážitkov v mojom živote bolo uvedomiť si, že ak sa spýtate ľudí čo naozaj chcú, a ak im ponúknete skutočné alternatívy, ľudia si vyberú prácu ktorá pomáha iným ľuďom, ktorá prináša úžitok.
V skutočnosti ak ľudia majú možnosť voľby, chcú pracovať účelne, a tento účel predstavuje zdroj spoločenskej sily, ktorú môžeme prirovnať k parnému stroju. Ak sa toto potvrdí, môžeme prehodnotiť ekonómiu a veľa ďalších prvkov našej kultúry.
Sarah: Čo treba zmeniť, aby sme dosiahli bod, v ktorom ľudia budú môcť robiť prácu, z ktorej majú potešenie?
Frithjof: Pre začiatok, uprednostňujem uvažovanie v evolučných pojmoch. Aj keď automatizácia a znižovanie potreby ľudskej práce má rozmery epidémie, nemyslím si že nájomná práca skončí. Namiesto toho súčasná štruktúra zamestnaní pomaly ustúpi, zatiaľčo nová štruktúra a nová kultúra sa budú pozvoľna vynárať.
V takomto prípade prvý veľký krok pre ľudí ku kultúre Novej práce je stať sa niečím, čo nazývame inteligentné sebaposkytovanie. Táto cesta nám prinavráti význam nezávislosti a sebadôvery, ktorá bola typická pre farmárov, ale je tam pár dôležitých rozdielov.
Pôvodný spôsob sebaposkytovania obsahoval veľa ťažkej, namáhavej práce. V skutočnosti sa myšlienka technicky vyspelého sebaposkytovania vyvinula z môjho pokusu vypestovať si všetky potraviny pre svoju potrebu a vyžiť virtuálne bez hotovosti. Uvedomil som si, že to nie je to čo som chcel, aj keď občas si myslím že ak by som v tom čase vlastnil motorovú pílu, nikdy by som sa nevrátil k učiteľstvu.
Príklad myšlienky technicky vyspelého sebaposkytovania je, keď sa podieľate na výstavbe vášho domu.
Je celkom slušné množstvo projektov do ktorých som zapojený, čiastočne v Detroite, kde dobročinné matky, afroameričanky z chudobnej štvrte, ale aj mnohí ďalší ľudia prispievajú svojou prácou na obnove a údržbe domov v ktorých žijú. Sú tam rôzne usporiadania, ale podstata je že ľudia prispievajú svojou prácou a na odplatu získavajú vlastnícky podiel.
Jedna z myšlienok, ktorá sa popri tom stala určitým symbolom, sú strešné záhrady. Nie je žiadny dôvod na to, aby sa každá strecha vo veľkom meste nemohla premeniť na oslnivú, luxusnú záhradu so stromami a kvetmi a plodmi a ovocím. Zlepší sa tým vzduch a potraviny sa stanú okamžite dostupnými.
Sarah: Čím sa líši sebaposkytovanie, ktoré opisujete, od toho, čo bežne myslíme pod pojmom sebestačnosť?
Frithjof: Učíme ľudí zručnosti potrebné pre fungovanie v modernej spoločnosti – napríklad ako urobiť nákup inteligentne, pomocou vyspelých technológií.
Predstavujeme si podporujúce a usmerňujúce prostredie, v ktorom ľudí vyzveme, aby sa zastavili a rozmýšľali o svojich nákupných návykoch. Skutočne chcete práve toto? Kupujete si tú vec iba preto, že ste boli zhypnotizovaní aby ste to chceli, alebo to kupujete zo zúfalstva?
Moje 10-ročné skúsenosti s prácou s pracovníkmi v automobilovom priemysle potrvrdzujú, že títo ľudia bývajú zo svojej práce takí zúfalí, že každé štyri mesiace rozhnevaní odídu do najbližšieho nákupného strediska a naplnia si nákupný vozík všetkým čo tam nájdu.
Pre tých, ktorí si naozaj chú niečo kúpiť, chceme ponúknuť možnosť získať odpovede na otázky, kde je možné kúpiť lacnejší lúpaný hrach, alebo gauč, alebo trojkolku. Tieto otázky môže zodpovedať človek sediaci za počítačom s minimálnymi počítačovými znalosťami.
Okrem toho hľadáme cesty, ako priblížiť ľudí k týmto zdrojom lacných tovarov.
Sarah: Pracujete na alternatívnych spôsoboch prepravy?
Frithjof: Áno. Podieľal som sa na taktomto zámere v meste Kassel v Nemecku, kde skupina ľudí spoločne využívala kolónu veľmi rozmanitých dopravných prostriedkov – od vozíkov cez elektrické autá po motocykle. Keď niekto chcel použiť takýto dopravný prostriedok, mohol si ho zarezervovať elektronickou poštou.
Veľmi sa zaujímam o automobily na alternatívny pohon. Veľa ľudí si neuvedomuje, že elektrické autá môžu byť príkladom sebaposkytovania. Je možné si vyrobiť vlastnú elektrinu na vlastnej streche.
To pomáha objasniť, čo myslíme pod pojmom inteligentné sebaposkytovanie: správne použité technológie môžu ľudí spraviť neobyčajne nezávislými.
Sarah: Takže ak je niekto takto nezávislý, tak keď pracuje, pracuje z vlastnej vôle.
Frithjof: To je len čiastočný pohľad. Spôsobuje to všetky tie zmeny vo svete, ktoré umožňujú pocítiť, že nie sme pripútaní k peňažnej ekonomike. Mnohí ľudia dostávajú vredy aj keď majú slušný príjem, pretože sa cíti neustále ohrození. Jediná cesta ako sa necítiť ohrozený je vedieť, že ak chcete, môžete sa zariadiť podľa vlastného uváženia.
Sarah: Čo by mohlo pomôcť Novej práci, aby sa stala skutočnosťou?
Frithjof: Je tu viacero aspektov. Jedna vec, na ktorej aktívne pracujeme, je vytvorenie spojenia medzi konkrétnymi schopnosťami a informáciami, ktoré sú dostupné na univerzitách, a potrebou rozšíriť podnikanie v kontexte mesta. Chceme opustiť predstavu podnikania typu predaj pečiva. Namiesto toho chceme, aby ľudia, ktorí majú myšlienky, vložili tieto myšlienky do služieb nových mestských podnikov, ktoré sa potom môžu stať špičkovými na svetovej úrovni.
Po druhé, na tento účel zriadené nadácie by mohli byť dostupnejšie, viac rozptýlené a viac lokálne, takže by sa nachádzali každých pár blokov od seba a ľudia by tam mohli prezentovať svoje myšlienky a získať podporu.
V súčasnosti máme veľmi drahé programy, ktoré sa pokúšajú zamerať na krajnosti v ľudskej biede: od programov dobročinnosti až po programy zamestnaneckých tréningov. Môžeme urobiť niečo oveľa lepšie, ak umožníme ľuďom, ktorí súrne a často celkom naliehavo túžia robiť niečo pre svoje komunity, aby to jednoducho mohli urobiť! Mohli by sme tým vytvoriť pracovné miesta, ktoré umožňujú vykonať prácu oveľa lacnejšie a v rozmere, ktorý sme si doteraz nemohli ani predstaviť.
Treťou oblasťou je pomôcť ľuďom individuálne preskúmať, čo naozaj chcú a potom im pomôcť financovať ich projekty. Veľa ľudí potrebuje podporu, pretože často nevedia čo by chceli robiť.
Reštrukturalizovať inštitúcie nestačí. Technológie by mohli pre nás urobiť jednu úžasnú vec – uvoľniť dostatok ľudskej sily na to, aby by sme mohli pracovať spolu alebo jednotlivo a nie iba na inštitucionálnej báze.
Sarah: Odkiaľ by mali prísť peniaze na to všetko?
Frithjof: Jednou možnosťou je naliehať, keď sa začne prepúšťať, aby odbory a firma spoločne poskytli peniaze na podporu Novej práce pre tých, ktorí prídu o svoje zamestnania. Peniaze môžu byť použité na pomoc pracovníkom pri rozbehu podnikania, na štipendiá, asociácie, školenia a na akékoľvek ďalšie veci.
V súčasnosti sú peniaze akýmsi druhom vojnovej koristi získanej v boji medzi pracovníkmi, ktorí si chcú udržať svoje zamestnanie, a firmou, ktorá sa ich chce zbaviť.
Druhou možnosťou, ako zaplatiť tento druh Novej práce je postupný presun k spravodlivejšiemu spôsobu platby, v ktorom sú ľudia platení na základe ich prínosu.
Sarah: Prečo ste sa rozhodli tak intenzívne pracovať s mladými ľuďmi?
Frithjof: Bolo to vedomé rozhodnutie, ktoré sa zrodilo z mojej práce v meste Kenosha v štáte Wisconsin, kde bola zavretá továreň. Uvedomil som si, že automobiloví pracovníci s 20-ročnou praxou, aj keď sú prepustení z práce, sú v neporovnateľne lepšej pozícii ako 18-roční, ktorí nikdy nepracovali a pre ktorých nie je žiadna práca k dispozícii.
Dosiahli sme bod, v ktorom celá generácia po dosiahnutí dospelosti zažije pred sebou zavreté dvere. Mám z toho hrozný pocit bolesti a hnevu.
Môj dojem z toho je, že čelíme vyhliadke na výrazné zvýšenie násilia a terorizmu – ktorého už aj tak máme dosť – ktorý sa môže ľahko vystupňovať do trvalej partizánskej vojny a dokonca do istému typu apokalyptickej vojny medzi bohatými a chudobnými.
Sarah: Čo môže Nová práca ponúknuť týmto mladým ľuďom?
Frithjof: Myslím si, že pre mladých ľudí je dôležité zistiť, že je tu alternatíva k nezamestnanosti; že nepotrebujeme byť obeťami zlyhávajúceho systému nájomnej práce; že môžeme spolu vytvoriť alternatívny model práce.
Sarah: Spomenuli ste množstvo oblastí, v ktorých váš prístup a vaše znepokojenia prekračujú rozsah environmentalistov. Ja však zisťujem že sú tam aj nejaké odlišnosti.
Frithjof: Podľa mňa je environmentálne hnutie na ústupe, čiastočne preto že sa často ocitá v slepej uličke medzi túžbou napríklad zachrániť stromy a potrebou zachovať prácu pre drevorubačov.
Je dôležité si uvedomiť, že pracovné miesta sa stali natoľko vzácnymi, že ľudia o ne musia bojovať. Ak ste skutočný environmentalista, mali by ste sa zaoberať otázkami súvisiacimi s prácou.
Keď som pracoval s drevorubačmi, obvykle sa ukázalo, že sú veci, ktoré by robili oveľa radšej ako rúbanie stromov. Jeden z nich zistil – a vyžadovalo si to trpezlivosť a čas -, že je možné vyvinúť určité úsilie a nájsť také alternatívne druhy prác, ktoré by boli zaplatené.
Ak sa Nová práca uvedie do života, stroj, ktorý nás ženie smerom k zničeniu prírody, sa konečne môže zabrzdiť a zastaviť. V opačnom prípade, pokiaľ sa bude prehlbovať kríza pracovných miest, bude rásť odpor voči ekologickému mysleniu. Myslíme si, že akékoľvek iné snahy úplne zmeniť povahu práce sú – na rovinu povedané – márne.
Sarah: Vaša práca naznačuje široký kultúrny posun, nie iba zmeny v spôsobe práce. Môžete popísať zmeny, ktoré vidíte vynárať sa v kultúre Novej práce?
Frithjof: Oveľa viac ľudí by mohlo pracovať tvorivejšie, viac vynaliezavo, viac samostatne, a to vo všetkých súvislostiach. Mohli by sme zaviesť technológie všade kde je to vhodné, ekonomické a udržateľné, čím umožníme ľudom vykonávať tvorivejšiu prácu.
To by podľa nás mohlo priniesť hojnosť. V súčasnosti sme blízko hojnosti, ale zachovávame boj, pretože hojnosť ohrozuje náš systém nájomnej práce. Ak by sme sa nestarali o pracovné miesta, mohli by sme zautomatizovať všetky druhy výroby a všetky druhy služieb; tovary by mohli výrazne zlacnieť.
Spotrebné šialenstvo by vybledlo a stratilo by svoju silu a návykovosť, a zároveň by sa do sveta navrátil určitý pokoj a dôstojnosť. Ak máte možnosť robiť niečo, čo skutočne chcete robiť, aj to má určitý zmysel. Ak sa však naučíte vyberať si, čo naozaj chcete, tak nikdy nespadnete do tohto mlynčeka, v ktorom pracujete na niečom čo nenávidíte, aby ste si mohli kúpiť niečo čo odmietate!
V súčasnosti veľa spoločenskej energie je viazanej neužitočným spôsobom. Ak sa všetka tá energia oslobodí, môžeme ju nasmerovať na celospoločenské a ekologické problémy, od chudoby cez AIDS a vzdelávanie až po rasové a rodové otázky.
Je jedno africké príslovie, ktoré hovorí: „Vzdelanie jedného dieťaťa si vyžaduje celý kmeň.“ Mohli by sme dosiahnuť stav, v ktorom budete môcť byť od útleho detstva až po smrť sprevádzaní rojom učiteľov, ľudí, ktorí vás chápu a ktorí sa s vami zhovárajú. Výsledkom by bola kultúra, ktorá by bola ľudskejšia, múdrejšia, veselšia, zmyselnejšia a nádhernejšia.
Bergmannova cesta Novej práce je odskúšaná v mestách siahajúcich od bývalého východonemeckého mesta Muehlhausen cez centrum Detroitu po Vancouver v Britskej Kolumbii.
V súčasnosti (pozn.: písané v zime r. 1994) je Detroit významné centrum aktivít obhajcov Novej práce. Od 17. januára do 31. detroitská verejná televízna stanica WTVS vysiela sériu dokumentov a diskusií o voľbe povolania. Frithjof pôsobil ako hlavný konzultant pre tento seriál a objavil sa v množstve jeho častí.
Ďalej WTVS v spojení s Frithjofom a inými obhajcami Novej práce vytvoria video-print učivo, ktoré sa bude distribuovať na stredné školy po celom Michigane. Učivo sa snaží pomôcť mladým ľuďom pripraviť sa na pracovnú krízu rozvojom vynaliezavosti, podnikavosti, sebazabezpečujúcich sa zručností, a schopnosti hľadať svoje vlastné výzvy. Učivo obsahujúce video-segmenty by malo byť dokončené do jari.
Ďalšie plány vyžadujú vytvorenie Centra pre Novú prácu v detroitskej strednej škole. Základy Novej práce a sebazabezpečenia sa budú učiť v priestoroch, ktoré študenti pomôžu sami vybudovať.
Skupina sa tiež spája s detroitskými cirkvami a komunitnými skupinami, aby dala deťom šancu pomôcť ich komunite, kým ďalej rozvíjajú svoje schopnosti.
Medidzitým v Britskej Kolumbii už niekoľko rokov skupina zvaná New Work Associates poskytovala workshopy o Novej práci. Skupina vyvinula študijný plán založený na Frithjofovom prístupe a pracuje na úprave konceptov do formy komixu.
