Skôr ako sa budeme venovať spôsobom ako zbohatnúť, pozrime sa najprv na bohatstvo ako také. Dnes sa všeobecne pokladá za bohatstvo to, keď niekto vlastní nadmerné množstvo peňazí. Permakultúra pokladá takúto predstavu za detinskú. Už pred štvrť storočím ktosi spočítal, že ak by všetci obyvatelia Zeme mali mať životnú úroveň priemerného Američana, potrebovali by sme na to zdroje 27 zemegúľ. Odvtedy sa životná úroveň priemerného Američana určite zvýšila, ale zároveň pribudlo vo svete oveľa viac chudobných ľudí, takže dnes by ten odhad už možno bol 50 zemegúľ.
Skutočné bohatstvo sa meria kvalitou života, a tá závisí hlavne na zdraví, množstve pozitívnych zážitkov, príjemných vzťahoch, zmysluplnej práci, vnútornej radosti, hojnosti priateľov, hÍbke prežívania a porozumenia. Tieto veci môžu závisieť aj od peňazí, najmä keď ich máme menej, ako je treba na zaplatenie povinných účtov, ale peniaze ich zásadne nedokážu kúpiť v pravom slova zmysle, to znamená, že aj keby sme boli miliardári, nie je to zárukou, že tieto veci nutne dosiahneme.
Permakultúra nie je slepá k dnešným problémom sveta, ale namiesto protestovania a sťažovania si hľadá riešenia, ktoré vedú priamo k skutočnému bohatstvu. Hovorí, nepožadujte od druhých, aby robili to, čo chcete vy, ale naopak, začnite to robiť sami. Ak spoločnosť nevie či nechce robiť to, čo chcete vy, vytvorte si so sebe podobnými novú spoločnosť podľa vlastných predstáv vy sami. Dnešná ľudská civilizácia, ako celok, je neudržateľná: všetky jej základné aktivity sú v priamom protiklade k princípom života, v náručí ktorého žije. Ak to chcete zmeniť, nepočítajte, že to zmenia politici, učitelia, vedci, lekári, vojaci, farári či nadnárodné spoločnosti. Oni za stav vecí aj tak nenesú väčšiu zodpovednosť, ako tí, ktorí ich kritizujú. Vymeňte si s nimi miesto, a nič sa nezmení. Chyba je v dizajne dnešnej konzumnej spoločnosti, ale zmeniť to môžu len tí, ktorí to už pochopili a chcú žiť inak – tí, ktorí túžia po skutočne bohatom živote – a len tak, že sa spoja a spoločnými silami vytvoria nový dizajn spoločnosti. Táto nová spoločnosť môže mierumilovne koexistovať v rámci dnešnej spoločnosti, pretože ju nijak neohrozuje: ak niečo v nej ohrozuje, tak len jej choroby, biedu, a utrpenie.
Ekosystém planéty, štátu, či nášho vlastného bioregiónu je vysoko nadradený všetkým ľudským štruktúram, pretože kým je v poriadku, umožňuje nám žiť v bohatstve, ale keď sa pokazí, žiť v bohatstve nie je možné. Ako môžete byť šťastní, ak váš systém nevyrobí dosť kyslíka, živín, ochranných látok, ale naopak, nadmerné množstvo cudzopasníkov, škodcov a jedov? Ekonomika sa stala rakovinou tela planéty. Buď to zmeníme, alebo nie. Ak áno, máme šancu byť bohatí; ak nie, čaká nás pomalé a bolestné zomieranie.
Skutočné bohatstvo môže dnes zažiť len ten, kto sa podujme na uzdravovanie sveta. Ale aj takíto ľudia potrebujú jesť a platiť účty za byt.
Všetci potrebujeme peniaze, takmer všetkým chýbajú, ich nedostatok nás paralyzuje a vedie k depresii či zločinu. Ale peniaze sú len miera, samy o sebe nič neznamenajú. Ako keby krajčír povedal, že nemôže šiť, pretože nemá meter. Veď meter si môže urobiť aj sám, a šaty ušité podľa vlastného metra budú určite rovnako kvalitné, ako keby sme ich šili pomocou metra kúpeného v obchode.
Tvorcovia LETSystému pochopili tento geniálny podvod moci peňazí a vrátili sa k zdravému rozumu. Každá komunita, ktorá tvrdí, že nemá dosť peňazí, si odteraz môže vytvoriť toľko peňazí, koľko ich len potrebuje, sama.
Stačí, aby sa jej členovia zišli, zapísali na papier zoznam všetkých zručností a vecí ktoré ovládajú, majú a požadujú, porovnali si svoje zoznamy navzájom, a potom každý robil pre druhých to, čo vie a čo druhí požadujú. Aby sa nikto necítil ukrivdený, každá práca sa zapíše, pričom ceny riadi trh a vzájomná dohoda. Po mesiaci si skupina môže porovnať, koľko má kto „na účte“. Nech už má každý koľko chce, súčet všetkých plusov a mínusov bude nula. Plusy sú nemožné bez mínusov a naopak. Niet preto dôvodu počítať nejaké úroky. Napriek tomu, že nikto neutratil ani korunu, za ten mesiac sa vykonali práce možno v hodnote stotisíc korún. Keby sa neboli pustili do LETSystému, všetci by sedeli doma a čakali, kým budú mať peniaze a tých stotisíc korún hodnoty by vôbec nevzniklo, skôr naopak: možno by tam boli stotisícové škody, spôsobené nudou, depresiou, kriminalitou, zanedbaním pozemkov a budov, podvýživou, biedou.
„Peniaze“ LETSystému sú osobné a neviditeľné. Nie je ich možné stratiť, ukradnúť, spreneveriť či inak znehodnotiť a je ich vždy presne toľko, koľko je ich treba – koľko sa ľuďom chce pracovať. To je tiež ich najväčšia nevýhoda: nie je možné ich získať bezpracne, podvodom, lúpežou, ani vydieraním. Naopak, je možné ich zarábať kedykoľvek, a keďže je ich neobmedzené množstvo, komunita môže oplývať tou najneuveriteľnejšou kolekciou služieb, od chovania kúr a vyvenčenia psov dovolenkárov, cez produkciu potravín, šatstva a nutných služieb, až po písanie a súkromné doručovanie ľúbostných dopisov. Všetky užitočné veci môžu „zadarmo“ kolovať v komunite, až kým sa úplne nezoderú. Množstvo užitočných vecí a zručností, ktorým nedostatok peňazí bráni v sebarealizácii, je náhle využitých. Komunita sa stretáva, žije, začínajú vznikať priateľstvá, obnovuje sa dôvera medzi ľuďmi, ľudia začínajú oceňovať jeden druhého, hodnota domácich vecí prevýši hodnotu tovaru z cudziny, lebo domáce je predsa len „zadarmo“. Aj keď sme trochu LETSystém zidealizovali, je to pravda, je to možné, a overili si to už tisíce ľudí na celej Zemi, ktorí sa do LETSystému odhodlali.
Prirodzene, má to svoj háčik. Tento systém sa vôbec nepáči nielen lenivým ľuďom, príživníkom a zlodejom, ale napodiv ani bankárom a štátu. Štát chce dane, veď tam sa točia milióny! Banky sa hnevajú, lebo ľudia už nie sú vydaní napospas ich monopolu peňazí.
Žiaden LETSystém na svete ešte nezaplatil ani halier daní. Niektoré si zaviedli strhávanie daní v LETSystéme, ako sa to patrí, na spoločenské účely, a štát si ich môže vziať ak chce, ale potom, či chce či nie, musí ich utratiť všetky tam, kde vznikli – tie „peniaze“ neplatia totiž nikde inde. Musel by si objednať chlieb či vymaľovanie úradu len od „domácich“ a nemohol by si za to kúpiť letenku na Tahiti, či BMW… Preto politici zásadne LETSystém nepropagujú a preto ste o ňom väčšinou ešte nepočuli. Ničmenej, celý LETSystém je v skutočnosti hra na skutočný život, skutočné bohatstvo, a umožňuje kopu zábavy, priateľstva a dokonca aj prežitie tam, kde sa politici a banky zabudli dívať a ohrozili prežitie celých oblastí. NIE JE TRESTNÝ. Každý máme právo pomôcť bezplatne svojim blížnym, kedy sa nám len zachce, a nikto nemá právo „zdaniť“ našu pomoc, ak si to neprajeme my sami. Každý máme právo „premrhať“ svoj voľný čas na prírode a spoločnosti užitočné účely podľa našej vlastnej chuti. Zapisovanie hodnoty vykonaných dobrých skutkov je dobré iba ak na štatistiku a dokázanie užitočnosti LETSystému tým ľuďom, ktorí sa naň ešte nepodujali. V konečnom dôsledku sa tie dobré skutky nedajú aj tak vyjadriť číslami a navyše to zapisovanie stojí kopu peňazí aj roboty. Najprogresívnejší LETSystém v Maleny v Austrálii, kde už 80% miestnych obchodných transakcií prebiehalo cez LETSystém, údajne nedávno zrušil vedenie účtov, keďže bolo očividne veľmi nákladné a nezmyselné (veď aj tak je jedno, kto má koľko na takom „účte“) a dnes už vydáva len katalóg, v ktorom každý občan udáva, čo ponúka a čo potrebuje. Každý robí to čo vie a každý sa okamžite zbavuje vecí, ktoré už nepotrebuje. Blažene jednoduché.
Prirodzene, kým je členov málo, veľa si pomôcť nedokážu, ale aj malá pomoc je pomoc. Dôležité je, že sa obnovila dôvera a priateľstvo a že vzájomné služby a pomoc nie sú viazané na pamätanie si „komu čo dlhujem“, pretože bárter je kolektívny a každý vracia tomu, kto pomoc práve potrebuje a tým, čo dokáže robiť, či vecami, ktoré už nepotrebuje.
Všetky „problémy“ LETSystému už sú dávno vyriešené. Nie je pravda, že podaktorí len „berú“ a idú do vysokého mínusu, naopak. Ľudia začnú mať skôr tendenciu zbavovať sa „mínusu“ tak rýchlo, ako to len dokážu a druhí im v tom ochotne pomáhajú („účty“ sú verejné a tak každý vidí, kto koľko „zarobil“, teda „urobil“). Nie je pravda, že tento systém „všetko mení na peniaze“, naopak, na konci sa všetci peniazom vysmejú a zrušia zapisovanie, pretože je to očividne nezmyselné. Nie je pravda, že niekto nikdy svoje „dlhy“ nedokáže splatiť (napr. invalidný človek, o ktorého sa musia trvalo starať druhí), naopak: jeho hodnota je v tom, že umožňuje druhým, aby mohli cítiť a prejaviť starostlivosť a lásku, a často aj ten invalid cez LETSystém v sebe objaví talenty a možnosti služby ostatným, ktoré by inak ostali neobjavené, veď kto by mu bol ochotný za to „platiť“? V LETSystéme sa „dlhom“ správne a bez negatívneho náboja hovorí „záväzky“, keďže sú nutné – pri každej transakcii sa predsa jeden dostáva do plusu a jeden do mínusu, a súčet všetkých „účtov“ je preto v každom okamžiku „nula“. A keď je peňazí neobmedzené množstvo, ľudia ktorí sú v pluse, sú „nútení“ vymýšľať si, ako ich „utratiť“. LETSystém umožňuje prebudiť to najlepšie v každom z nás, oceniť každého, kto chce pomôcť sebe, druhým, prírode i spoločnosti.
Nie je pravda, že „štát“ je cez LETSystém okrádaný, naopak: štát je odbremenený o obrovské náklady na lekársku starostlivosť, kriminalitu a ďalšie nákladné položky, sprevádzajúce rastúcu nezamestnanosť, ktorú nedokáže riešiť. Je odbremenený o strach zo sociálnych nepokojov, o neúspešné hľadanie fondov na kultúru, ekológiu, či sociálnu starostlivosť, ktoré si zrazu začne región realizovať sám vlastnými silami, bez potreby štátnych „dotácií“.
Nie je pravda, že LETSystém ohrozuje banky, svetový obchod, či štátne služby. Svet sa zrejme tak skoro nezmení, peniaze budú médiom výmeny pravdepodobne ešte dlhú dobu, štátna koordinácia a svetový obchod tiež zostanú možno „naveky“. Naopak, LETSystém stabilizuje štát, umožňuje, že ľuďom zostáva viac peňazí tak na investície, ako aj na obchodnú výmenu a ukladanie peňazí do banky, keďže LETSystém im dokáže zabezpečiť rastúce množstvo služieb a základných potrieb bez peňazí, využitím zdrojov, ktoré by inak zostali len a len nevyužité a premrhané. LETSystém tak zvyšuje kolobeh peňazí v spoločnosti a medzinárodnom obchode, znižuje náklady na „nutné“ základné produkty, zvyšuje kultúrnu aj ekonomickú identitu každej oblasti a dáva zmysel aj turistike, pretože každá oblasť sa stáva originálnou a neopakovateľnou, hodnou obdivu, navštívenia i utratenia „turistických“ peňazí.
Či sa to niekomu páči, alebo nie, systémy, kde „každý“ vyhráva, sú možné a LETSystém je jeden z nich. Vo svojej dnešnej podobe je LETSystém barličkou, pomocou ktorej sa môžeme dostať na druhý breh, k spoločnosti poctivej spolupráce, ktorá jediná umožňuje človeku mať pocit skutočného bohatstva a hojnosti.
Problémy, s ktorými sa LETSystém stretáva, pramenia len z uvedenej nedôvery štátu, bánk, a iných štruktúr „moci“, ktoré sa boja straty sama seba, teda svojej „moci“. S tým súvisí tiež strach obyčajných ľudí z robenia vecí, ktoré „mocní“ neschvaľujú. LETSystém preto musí obyčajne začať jadrová skupina priateľov, ktorí si už dôverovali a pomáhali aj pred jeho spustením. Alebo štát sám – v Británii sa už LETSystémy podporujú aj „zhora“ – veľkomesto Birmingham si zavedenie LETSystému dalo do svojho programu Agendy 21 a jedno mesto dokonca dostalo niekoľkomiliónový grant, aby takýto systém zaviedlo modelovým spôsobom.
Vzhľadom na realitu sveta, v ktorom je LETSystémov málo a daní a nutných platieb priveľa, množstvo služieb, ktoré by sme radi ponúkali „zadarmo“, nie je možné prevádzať udržateľne bez toho, aby sme neinkasovali časť hodnoty v hotovosti. Napríklad, ak sa rozhodneme vyrábať priateľom kompóty z horských bobúľ a nemáme vlastnú elektráreň, skláreň, výrobu viečok a cukrovar, aj najlepší priatelia nám musia zaplatiť za spotrebovanú elektrinu, fľaše, viečka a cukor. Ale môžeme sa pokúsiť znížiť tieto finančné náklady: začneme znovupoužívať viečka a sklenice, zrušíme umelé prísady, nahradíme cukor vlastným medom, urobíme si pec v záhradke z odpadových materiálov a začneme do nej kúriť odpadovým drevom: proces nás sám dovedie k maximálnej šetrnosti, „ekologickým“ technológiám a minimalizácii odpadov – začínate tušiť, akí tvoriví a nápadití sa môžete stať, ako život začne obnovovať skrz vás harmóniu, zdravie a zmysel?
Problematické zostáva robenie služieb, ktoré máme registrované ako naše súkromné podnikanie: spravodlivé by bolo, keby sme štátu odvádzali len pomernú časť dane za sumy, ktoré sme inkasovali v hotovosti a zbytok dane by sme platili v LETSystémových „peniazoch“ na konto mesta, či regiónu. Niekde to tak robia, ale tam, kde sú autority menej osvietené a trvajú na zahrnutí LETSystémových naturálnych príjmov do reálnych finančných príjmov, sa to rieši tak, že daný podnikateľ zaúčtuje do zdaňovaného základu aj hodnotu tých bártrových príjmov, ktoré inkasoval v rámci svojho podnikania a daň potom pridá k položkám, ktoré od zákazníka inkasuje v hotovosti. Ničmenej, aj tak si ešte môže dovoliť zlacniť svoj tovar pre členov LETSystému povedzme o 20% oproti konkurencii, ktorá nie je členom LETSystému, lebo za tých 20% získa množstvo služieb od lokálnych remeselníkov, ktorí mu tiež urobia opravy, maľovanie a ďalšie služby o 20% lacnejšie. Celá skupina tak získava nielen trvalých zákazníkov, ale aj lacnejšie prevádzkové náklady. A nekomerční členovia LETSystému majú v konečnom dôsledku o 20% nižšie ceny – lebo hodnotu tých 20% si dokážu cez LETSystém zarobiť ľahko a kedykoľvek sa im zachce.
Pri malom počte členov sa LETSystém javí zbytočný, pri veľkom nezvládnuteľný. Je síce pravda, že ho vynašiel počítačový programátor a uviedol ho hneď aj s programom, bez ktorého by sa asi LETSystém vôbec neujal, ale pre chudobné krajiny tu vzniká problém, lebo počítače, papier, kopírky a tonery sú predsa len pridrahé. Ale opäť sa zistilo, že kým je skupina malá, ide to aj bez počítača, a keď je veľká, náklady na techniku sú už potom tak nízke, že stoja za to. LETSystém je všeobecne uznávaný ako najlacnejší možný obchodný systém, aký sa dá vytvoriť, s výrazne najnižšími nákladmi oproti každému inému obchodnému systému – aj preto, že je vždy „neziskový“ a z jeho chodu nemá nijaký finančný osoh žiaden jednotlivec alebo skupina: skupina, ktorá LETSystém používa, si napočíta poplatky vždy tak, aby presne pokryli náklady, keďže má sama najvyšší záujem na tom, aby bol pre ňu najlacnejší možný. Ak náklady klesnú, okamžite si zníži aj poplatky.
Veľmi kontroverzná ostáva „menová jednotka“ LETSystému. Nie v tom, že každý LETSystém má svoju, a každý si s ňou robí, čo sa mu zachce, ale len v tom, že daňové úrady sa idú zdivieť, keď niekto zarobí za mesiac „desaťtisíc dolárov“ (ak si LETSystém dohodne ako menu „dolár“, kde každý si pridelí mzdu 100 dolárov za hodinu), ako aj v prípadoch, keď si ľudia dohodnú jednu korunu za hodinu (potom sa daňovým úradom zdá, že ich chce niekto okradnúť, lebo zarobil len 100 korún, čo mu nemôžu zdaniť, pričom získal hodnotu 10 000 korún, a z toho by mu daniari chceli vziať aspoň polovicu… Ďalší problém je typický ľudský zlozvyk oceňovať svoju prácu čo najvyššie: ale LETSystém to čoskoro overí ako nezmysel, najmä keď má niekto monopol a donúti ostatných, aby mu platili prehnané sumy. O chvíľu môže byť milionárom, ale zistí, že vyrába jedine trápne pocity, lebo tie milióny nemá ako vo svojom systéme utratiť a do švajčiarskej banky mu ich nezoberú. Väčšina LETSystémov smeruje k totálnej nivelizácii, kde si všetci dajú takú slušnú „mzdu“, na akej sa dohodnú, napr. v hodnote 60 korún za hodinu (veď všetci predýchajú a prejedia zhruba tú istú energiu a hodina života murára je práve tak cenná ako hodina života úradníka či doktora). A tých 60 korún za hodinu je potom nazvané napr. šesť žaluďov za hodinu (alebo 1 žaluď = 10 korún).
MVO „Dúhové údolie“ v Revúcej, ktorá spustila prvý LETSystém na Slovensku už v roku 1991, ponúkla po kontroverzi s ministerstvom financí a daňovým úradom inováciu tým, že jej LETSystém zaviedol jednotnú mzdu 1 hodinu za hodinu, alebo 60 minút/hodinu, ako chcete… Hodiny sú lepšie, lebo sú lacnejšie – zaberú menej miesta v počítači aj na účte. Takže tento mesiac som za 60 hodín písania týchto článkov po nociach vo svojom voľnom čase a zadarmo zarobil 60 hodín, kým ste vy (aj daňoví úradníci) možno sladko spali, či pozerali TV. Máte chuť mi ich zdaniť?
Ale položme humor nabok: permakultúra už pracuje na pravidlách celozemského METALETSYSTÉMU a britská aj česko-slovenská asociácia permakultúry majú celoštátny LETSystém. Niektoré vlády a mestské úrady v zahraničí už LETSystém podporujú oficiálne. Televízia a ďalšie médiá tam tiež o LETSystémoch voľne diskutujú. Ale napriek pozornému sledovaniu som ešte v slovenských verejnoprávnych médiách za 9 rokov slobody slova o LETSystéme nikdy nepočul ani zmienku. Je to skutočne paradoxné, pretože…keď som sa raz opýtal jedného austrálskeho bankára, ktorému som robil tlmočníka, čo si myslí o LETSystéme (nikdy predtým o tom nepočul), povedal:„Wow. To je bomba. Jediní, ktorým sa to nemusí páčiť, sme my bankári. Je to to najgeniálnejšie riešenie pre Východnú Európu, o akom som zatiaľ počul. Lebo, pravdu povediac, vy už nikdy nebude mať toľko peňazí, koľko by ste ich skutočne potrebovali na obnovu a chod vašich ekonomík. LETSystém je ideálny spôsob, ako ten schodok zaplniť. A nám by to nakoniec prinieslo tiež vyššie zisky a pocit bezpečnosti, že sa to tam u vás nezrúti.“
